Dnes je štvrtok 8. januára 2009,

Zázemie združeniu poskytla samospráva

S Januszom Tyburom, predsedom Združenia pieninských umelcov v Kroscienku nad Dunajcom sme sa stretli v Spišskej Starej Vsi, kde prišiel aj so svojím spoločníkom (prekladateľom) Františkom Kolkovičom, aby nám porozprával o miestnej kultúre.

* Ako dlho združujete miestnych umelcov?
- Je to už dvadsať rokov. Spočiatku sme boli organizovaní v združení, ktoré malo sídlo v Novom Saczi, avšak osamostatnili sme sa a na jeho základe sme si vytvorili vlastné. Osamostatnenie malo svoj praktický význam v tom, že našim aktivitám dnes nič nestojí v ceste. Napríklad, prišiel som do Szczawnice na úrad, kde sa ma opýtali: A ty si kto? Nie si právny subjekt, nemôžeš nič urobiť! Nedala sa z vlastnej iniciatívy zorganizovať žiadna kultúrna akcia, nehovoriac žeby sme dostali nejaký finančný príspevok na našu činnosť.

* Čo vás motivovalo k tomu, že ste sa spojili v takomto umeleckom združení?
- Medzi nami žije mnoho šikovných, tvorivých ľudí, ktorí ostatným majú čo ukázať i povedať a práve pre nich vytvárame platfomu na prezentáciu. Keď sa náhodou dozviem, že niekto niečo robí, snažím sa ho pritiahnuť medzi nás. Samozrejme, pracujeme na amatérskom základe, chodíme do práce, nemáme čas a čakáme na dôchodok, že možno potom sa do niečoho pustíme, čo sme celý život chceli robiť. Teda, sme tu aj kvôli tomu, aby sa na toto prianie či sen nezabudlo a bol pre to vytvorený priestor. Inak zo širšieho spoločenského hľadiska v Kroscienku pokrývame slušnú časť kultúry, čo má svoj význam.

* Keď sme už pri tom prie­store, našli ste ho?
- Ale áno. Najprv sme to skúšali v susednom kúpeľnom mestečku Szczawnica, kde je rušnejšie, ale tam nebolo pre nás miesto, no napokon sme si sídlo založili v Kroscienku. Vždy hovorím, nie sme z Kroscienka, nie sme zo Szczawnice, ale z Pienin. Umenie je predsa ako láska – nepozná hraníc... Napokon sa nás ujal riaditeľ gminného centra kultúry v Kroscienku, ktorý nám umožnil zaregistrovať sa v jeho sídle, poskytol nám priestor na výstavy. Zdá sa, že aj starosta gminy je nám naklonený. Takže v súčasnosti máme dve výstavné miesta. Jedno je v kultúrnom dome, druhé je v kaviarni Klasiczna, ktorá funguje pri združení škôl. Je to novostavba vybudovaná za peniaze z únie a veľmi sa do nej hodí súčasné umenie. Riaditeľ gminného centra kultúry nám zabezpečil tiež sponzorov, takže sme predminulý týždeň mohli byť na trhoch v Poznani. Spoznali sme tam skvelých ľudí, profesio­nálov, ktorí môžu k nám prísť robiť tvorivé dielne a poskytnúť aj profesionálnu pomoc. Pre nás je to cenné. Nezarobili sme na tom, ale zato sme získali dobré kontakty.

* Vráťme sa trochu na začiatok. Koľko máte členov a čomu všetkému sa venujete?
- V Združení pieninských umelcov je dnes tridsať ľudí. Jadro tvoria amatéri, ale sú medzi nami aj profesionáli, absolventi stredných umeleckých škôl. Naši členovia sa venujú maľovaniu, rezbárstvu, fotografovaniu, grafikám. Máme však medzi sebou aj hudobníkov, ľudí, ktorí sa venujú textilu, výšivkám, poé­zii a ako úplné špecifikum aj vitrážam. Medzi nami sú mladí, ľudia v strednom veku i starí, slobodní aj manželia pozbieraní z tých najrôznejších profesií.

* Z čoho financujete združenie?
- Zatiaľ z členských príspevkov, ale v tomto roku dostaneme podľa prísľubu starostu aj nejaké peniaze z úradu gminy. Popritom by sme chceli využiť aj nejaké programy z únie alebo z Euroregiónu Tatry. Nie peniaze, ale chuť je k tomu potrebná.

* Ako sa pozeráte na perspektívu vášho združenia?
- Ak budeme aktívni, tak perspektíva je. Len pred hodinou sme napríklad uzavreli partnerstvo s podobným združením - Art štúdiom z Liptovského Hrádku. To pre obidve združenia znamená nové výstavné možnosti, výmenu ľudí na tvorivých dielňach, možno aj financie na spoločné podujatia. Teraz je veľkým trendom zapájať do cestovného ruchu aj kultúru, a tak nášmu starostovi napadlo pomenovať jednu alej v Kroscienku Alejou pieninských umelcov. My a naši hostia tam budeme mať právo v lete organizovať výstavy, možnosť na verejnosti tvoriť a sem-tam niečo predať.
(plk)